„WAIVER“ ALEBO K MOŽNOSTIAM VYLÚČENIA ZODPOVEDNOSTI ZA ÚRAZ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTIMagOff
Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).
RIEŠENIE PRÁVNYCH SPOROV V ŠPORTE DE LEGE FERENDAMagOff
Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.
Konferencia ŠPORT a PRÁVO 2016 - správa o priebehu
V dňoch 29.-30. septembra 2016 sa v konferenčnej sále hotela Aquacity Poprad uskutočnil V. ročník medzinárodnej konferencie „ŠPORT a PRÁVO 2016“ s mottom „Na ceste od nepopulárnej no nevyhnutnej legislatívy k znalostnému manažmentu v športe", z ktorej Vám prinášame závery.
Disciplinárny poriadok SFZ (úplné znenie platné od 21.6.2018)
Stanovy SFZ - úplné znenie (schválené konferenciou SFZ v Senci dňa 28.02.2020)
Skutková a právna analýza k problému postihu domáceho a hosťujúceho klubu za hrubé nešportové správanie divákov hosťujúceho družstva na verejných športových podujatiach - konkrétne pri súťažných futbalových stretnutiach.
Pri vykonaní analýzy predmetnej problematiky je potrebné vychádzať primárne zo zákonnej úpravy organizácie verejných športových podujatí, ktorá je uvedená v zákone č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť aj interné predpisy národných športových zväzov, v danom prípade futbalového zväzu, ktorá do pomerne jednoznačnej právnej úpravy vnáša odlišný prístup založený na (spolu)zodpovednosti hosťujúceho družstva za správanie divákov, ktorí sa nachádzajú v sektore hostí.
ZÁKON č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stav k 25.1.2013)
Stanovy SFZ v znení zmien a doplnkov z 22.2.2013, 22.11.2013 a 6.6.2014 (platné do 3.6.2016)
Prinášame úplné znenie stanov Slovenského futbalového zväzu (HTML verzia) schválené na zasadnutí konferencie SFZ dňa 28.9.2012 v Banskej Bystrici, do ktorého sú zapracované zmeny a doplnky schválené na konferencii SFZ dňa 22.2.2013 v Liptovskom Jáne, na konferencii SFZ dňa 22.11.2013 v Poprade a na konferencii 6.6.2014 v Senci.
VEREJNÝ ZÁUJEM – JE JEHO OBSAHOM AJ ŠPORT?MagOff
Autor sa v príspevku zaoberá vedecky otázkami či vôbec a za akých okolností je možné uvažovať o športe a športovaní ako o obsahu verejného záujmu, či môže byť verejný záujem naplnený ľubovoľným obsahom a či sa dosiahne verejný záujem prijatím nového zákona o športe. Otázku, či je šport obsahom verejného záujmu je potrebné skúmať z pohľadu konkrétneho ľudského práva, ktoré pri verejných záujmoch súvisiacich so športom a športovaním sú v hre.
Návrhy, podnety a závery V. ročníka konferencie “ŠPORT a PRÁVO 2016”
Od hyperaktívneho štátu k štátu nevládnemu: história vzťahu štátu – športu – práva na území Slovenska
„Definitivní vítězství dělnické třídy nad reakcií v únoru 1948 znamenalo také konečný úspěch myšlenek sjednocení tělesné výchovy. Od té doby je organizačně jednotná, obsahem socialistická tělesná výchova plně v službách pracujícího lidu. Československý svaz tělesné výchovy zaujal pevné místo v Národní frontě, důsledným naplňovaním úkolů stanovených Komunistickou stranou Československa si vydobil autoritu v celé společnosti.“
Slová Antonína IMLA, predsedu Československého svazu tělesné výchovy a Československého olympijského výboru z roku 1983 vyvolávajú pri ich čítaní v dnešnom, najmä mladom čitateľovi pôsobiacom v slovenskom športovom hnutí najmä po roku 1989 veľmi rozporuplné pocity.
